Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná

Pešia turistická trasa Budikovany – Chvalová

Trasa turistického chodníka Budikovany – Chvalová je  15 km dlhá a prevedie vás naprieč Drienčanským krasom, miestami je na chodníku pôda červená, nazýva sa terra rossa, jej sfarbenie spôsobuje prítomnosť vysokého obsahu oxidov železa a je charakteristická pre toto územie.  V blízkosti turistickej trasy sa nachádza  najdlhšia a najviac preskúmaná jaskyňa Drienčanského krasu s mimoriadnymi geomorfologickými, hydrogeologickými a zoologickými hodnotami, jaskyňa však nie je verejnosti prístupná.  Popri náučnom chodníku Drienok, ruinách hradu Drienok a cez dolinu potoka Drienok sa dostanete až do malebných obcí Španie Pole a Chvalová. Na úseku medzi Španím Poľom a Chvalovou sa v blízkosti trasy nachádza zachovalá pec na pálenie vápna a tiež Chvalovská jaskyňa. Zaraďujeme ju medzi najhodnotnejšie a najstaršie známe jaskyne Drienčanského krasu. Nachádza sa v malom vápencovom ostrovčeku v najvýchodnejšom cípe krasového územia, medzi dvomi ľavostrannými bočnými dolinami Banského potoka. Z viacerých otvorov jaskyne sú prístupné tri. Priestor dnešnej Mincovne objavený v roku 1813 [BÁRTA udáva rok 1810]. V historických rukopisoch sa o tom píše takto: „Tento rok bol totiž mimoriadne bohatý na zrážky a po valiacich sa vodách odrazu nastal veľký rachot na vápencovom svahu s výstupom prachu. Zistilo sa, že sa zvalil doteraz neznámy múr, za ktorým sa otvárala dutina s hĺbkou a priemerom dvoch siah (cca 4 m). Pretože dutina ďalej nepokračovala, miestny zemepán ju používal na skladovanie zemiakov a uzavrel ju dverami.“ Opis s údajom o rozmeroch okolo 4 m (7 „ôl" = 1,98 m) nasvedčuje tomu, že odkrytá bola dnešná Mincovňa (Frontová sieň je väčšia, Kostolná sieň má iný charakter). V tejto sieni mali peňazokazci za čias kráľa Mateja Korvína svoju falšovateľskú dielňu, kde razili falošné mince. V roku 1820 robotníci pri ťažbe vápenca objavili ďalší otvor, cez ktorý sa dostali do dutiny s výškou 3-4 lakťov (0,9 -1,3 m) Otvor bol taktiež zatarasený naukladanými kameňmi. Zemepán Gábor Szentmiklóssy rozšíril otvor a prikázal y tomto priestore kopať za účelom hľadania zlatých pokladov. V hĺbke 5 -6 lakťov (1,6 - 1,9 m) bolo nájdených 13 ľudských kostier, pochovaných v polkruhu. Trochu ďalej, pri stene sa našli aj dve detské kostry. Keďže sa poklad nenašiel, kosti z jaskyne robotníci vyniesli von a naukladali ich pri včelíne pri kaštieli. Traduje sa, že kosti boli veľmi dlhé a patrili ľuďom vysokým 8 lakťov (2,5 m). NYÁRY sa však domnieva, že tento údaj je zveličený. Priestor bol neskôr použitý na skladovanie vína. Podľa opisu tento priestor zodpovedá dnešnej Frontovej sieni – dnes Kostrová sieň. V historických záznamoch sú opísané aj ostatné časti jaskyne, známe pod názvami: Orterem, Zárt ágazat, Patkánfolyosó ny ílása, Patkány-folyosó, Barlang oldalbejárata, Knimpliverem,Templomi folyosó nyilása, Templomi folyosó, Kis templom, Rejté-lyekkulesa, Rejteltek tárháza. Z nich možno v súčasnosti identifi¬kovať Patkány-folyosó (Potkania chodba = dnešná Chodbavzdychov), Knimpliverem (Zemiaková jama = Mincovňa), Templomi folyosó (Kostolná chodba = Vstupná chodba) a Kistemplom (Malý kostol = Kostolná sieň, Bártova „Kostrová sieň"). Ak teda máte v peňaženke prievan stačí sa vybrať na turistiku do Chvalovej. Okrem toho že uvidíte zaujímavú a krajinkársky hodnotnú dolinu Banského potoka s čistými prameňmi, lúčnymi enklávami a okolitými lesnými porastami, za poctivo odšliapané kilometre si v obci Chvalová môžete zadovážiť síce falošný, ale vlastnoručne razení denár. V časoch minulých sa za jeden denár dala kúpiť hus, či sliepka alebo aj 0,6kg bieleho chleba.

 

 

 

 


 
Minca Mateja Korvína

Minca Mateja Korvína

Chvalovská jaskyňa

Chvalovská jaskyňa


 
ÚvodÚvodná stránka