Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná

Náučný chodník Drienčanský kras

Drienčanský kras leží v Revúckej vrchovine, západne od Slovenského krasu a južne od Muránskej planiny. Je menej známym krasovým územím a zatiaľ len čaká na príležitosť predviesť sa Vám v plnej svojej kráse, svojim významom, vzácnosťou a atraktivitou. Rozprestiera sa medzi obcami Drienčany, Hrušovo, Striežovce, Španie Pole, Hostišovce a Budikovany. Časť z neho môže návštevník vidieť na trase náučného chodníka, vychádzajúceho z Teplého Vrchu a v obci Drienčany. Náučný chodník Drienčanský kras považujeme za krajinársky a prírodovedecky najhodnotnejší krasový ostrov medzi Slovenským a Muránskym krasom. Jeho rozloha je 16 km2, celková dĺžka chodníka je 7540 m, prevedie Vás nenáročným terénom a je vhodným miestom na strávenie príjemného dňa pre všetky vekové kategórie. Predstavuje vhodnú kombináciu prírodných a kultúrno-historických pamiatok so značným náučným potenciálom. Návštevníci sa na jednotlivých zastávkach môžu oboznámiť s lesným ekosystémom v Malej obore, s hikóriovým porastom, s vodným vtáctvom nádrže Teplý Vrch, s Drienčanskými jaskyňami, s krasovými jazierkami, škrapami, s krasovými jamami - závratmi a s lesným ekosystémom.

Chodník Vás zavedie aj pred vchod Veľkej Drienčanskej jaskyne dlhej asi 50 metrov, kde sa našli zvyšky jaskynného medveďa i stopy po ľuďoch neolitu a bronzovej doby.    Žije v nej   11 druhov netopierov, kvôli ktorým je vstup do jaskyne zakázaný. Cestou popri údolí Blhu smerom na Malú Drienčanskú jaskyňu sa stretnete so statnou papraďou, ktorá má názov perovník pštrosí a naozaj pripomína perá pštrosieho chvosta. Príjemnou prechádzkou Vás náučný chodník dovedie do Malej Drienčanskej jaskyne, jej dnešná známa dĺžka je 78 m. V dobe bronzovej pred 2500 rokmi ju obývali ľudia kyjatickej kultúry, využívaná bola aj v stredoveku počas husitských nájazdov. Ak sa po nej porozhliadnete zbadáte aj ďalšie otvory, ktoré nás posúvajú ešte hlbšie do histórie a to do doby vzniku jaskyne. Podzemný tok, ktorý jaskyňu vymodeloval, sa tu rozvetvil do podzemnej delty. Poslednou zastávkou náučného chodníka sú krasové jazierka nad Drienčanmi, v horúcom lete bývajú ale úplne vyschnuté a od okolitej vyprahnutej krajiny sa odlišujú len vlhkomilnou vegetáciou. Trasa náučného chodníka Vás vráti späť do obce Drienčany. Cestou však ešte prejdete okolo jedinečných priestorových rozprávkových slnečných hodín a bludisku. Oddýchnuť, príjemne posedieť alebo aj niečo opiecť si môžete v altánku na kopci a vašu pozornosť určite upúta aj krásna dobová kolkáreň, ktorá je síce ešte v procese dokončovania ale už teraz sa môžete tešiť nato ako si v nej pri ďalšej návšteve Drienčan zahráte kolky.

Zaujímavá je aj samotná obec Drienčany. Z pohľadu do histórie tu nájdete mnoho pamätihodností ale zaujme Vás aj súčasný vzhľad obce. Pri vstupe do obce Vás privíta princezná Milica, stretnúť tu môžete aj dlhého z rozprávky O dlhom, širokom a bystrozrakom, kocúra Ema, trojhlavého draka či babu jagu s jej perníkovou chalúpkou. Drienčany totiž boli dlhé roky pôsobiskom Pavla Emanuela Dobšinského, slovenského zberateľa rozprávok a folkloristu, ktorý v obci na fare, kde je teraz zriadené múzeum slovenskej rozprávky, pôsobil ako evanjelický farár takmer 24 rokov.  V blízkosti fary sa nachádza aj evanjelický kostol a.v. s renesančnou zvonicou v ktorom pôsobil, tiež miesto jeho posledného odpočinku a pamätník na počesť tejto osobnosti slovenského národa. Celý areál je zaradení do zoznamu NKP.


 
Kolkáreň

Kolkáreň

Fara P.E.Dobšinského

Fara P.E.Dobšinského
Autor: obec Drienčany

Labyrint

Labyrint

Fara P.E.Dobšinského

Fara P.E.Dobšinského
Autor: obec Drienčany


 
 
Fara P.E.Dobšinského

Fara P.E.Dobšinského
Autor: obec Drienčany

Altánok

Altánok
Autor: obec Drienčany

Labyrint

Labyrint
Autor: obec Drienčany

Slnečné hodiny

Slnečné hodiny
Autor: obec Drienčany


 
 

 
ÚvodÚvodná stránka